Tematické historické trasy vedúce obcami:
Turčianska gotická cesta
Za turčianskou šľachtou
Cestou národných dejín
Historicky významné miesta v obci a iné významné historické fakty:
Obec Košťany nad Turcom leží na nive rieky Turiec v jeho severnej časti neďaleko mesta Martin v nadmorskej výške okolo 410 m, od 19. stor. kultúrneho a hospodárskeho centra Slovenska, dnes sídla okresu v rámci ŽSK. Obec rozlohou i počtom obyvateľstva (r. 2015 = 1284 obyv.) patrí medzi stredne veľké obce Turca.
Pôvodne kuriálna obec, prvá písomná zmienka je z roku 1323, z čias magistra Donča. Od roku 1478 patrila k panstvu Juštovcov, so sídlom v Necpaloch. Príslušníci tohto rodu sú známi na Slovensku od čias husitských vojen, roku 1451 ich povýšili do šľachtického stavu, jeden z nich bol kapitánom Vígľašského hradu (1441-1468). V Turci mali majetky v Necpaloch, Žabokrekoch a v Košťanoch. Rozvoj tohto panstva brzdili spory medzi znepriatelenými rodinami celých 200 rokov. Roku 1680 uzavreli medzi sebou dohodu, že mužská vetva rodu bude dediť v Necpaloch a v Žabokrekoch a ženská vetva v Košťanoch.
Názov obce sa odvodzuje od slova „kosť“, čo súvisí s počiatkami kresťanstva v Turci, resp. vzťah k pohrebisku na lokalite Kostolište medzi Necpalmi a Žabokrekami. Na tomto mieste sa predpokladá existencia kresťanského kostola už v 9. stor.
Kaštieľ – rokokovo – klasicistický objekt z druhej polovice 18. stor. Ide o jednopodlažnú budovu na pôdoryse tvaru L s rizalitom na priečelí steny od ulice. Postavený je na staršom základe. Jeho fasáda disponuje bohatou štukovou výzdobou. V súčasnosti je v rekonštrukcii.
Drevená zvonica – renesančno-barokový objekt sakrálnej architektúry z 19. stor. Dnes sa nachádza v Múzeu slovenskej dediny Slovenského národného múzea v Martine. Išlo vôbec o prvý objekt prenesený do záhrady múzea pri začiatku budovania múzea v prírode. Zvonica je celodrevená, poschodová, stupňovito riešená, so stĺpovo–rámovou konštrukciou a debnenými stenami. Má štvorbokú odkvapovú stanovú striešku krytú šindľom ukončenú zmenšovanými cibuľami. Rozšírenie zvoníc v Turci nastalo najmä po roku 1751, kedy Mária Terézia nariadila obyvateľom vyhlasovať poplach pri vzniku požiaru údermi na zvon, čím získali mimo religiózneho aj verejno–občiansky význam. O záchranu tohto objektu sa zaslúžil koštiansky rodák, etnograf PhDr. Andrej Polonec, CSc.
Rodný dom Jána Páričku – pôvodne prícestný hostinec Juštovskej rodiny, bol postavený v prvej polovici 19. stor. pri hradskej ceste v časti Záhumnia. V intraviláne obce vlastnili Juštovci najmenej tri takéto rozľahlé domy okrem kaštieľa. Roku 1877 odkúpil dom od Juštovcov Andrej Párička st. pre svojho syna Andreja Páričku ml., ktorý v ňom viedol hostinec a od roku 1905 aj obchod a mäsiarstvo. Tento dom sa stal miestom stretávok slovenských národovcov z Martina a blízkeho okolia pravidelne na deň Troch kráľov a v lete na sviatok Petra a Pavla. Cestou na augustové slávnosti v Martine sa tu zastavovali aj ich účastníci zo vzdialenejších kútov Slovenska. Od septembra 1997 je na dome umiestnená pamätná tabuľa na počesť Jána Páričku.
Rodný dom Andreja Polonca – sa nachádza na rázcestí smerom do Príboviec popri kaštieli v časti obce Tabáň. Dom bol postavený už roku 1843, pôvodná architektúra je zmodernizovaná.
Záujemca o bližšie poznanie pôvodnej architektúry obce nájde informácie v práci A. Polonca Košťany nad Turcom – národopisná monografia obce (2004).
